Futbalový klub Spartak Myjava (Corgoň liga)

Slovak English French German Spanish
Daršekové poukazy na futbalovysen.sk

Traja otcovia v čierno-bielom drese


MYJAVA, ANTALYA, 5. 2. 2015 - Január 2015 bol pre niektorých hráčov Spartaka Myjava obdobím napätia, očakávania, radosti i osláv. Nie, nehovoríme teraz o dianí v kabíne či na trávniku, ale o súkromí Erika Daniela, Tomáša Marčeka a Štefana Pekára. Títo traja kopaničiarski borci sa totiž v prvých mesiacoch tohto roka stali hrdými otcami.

 

     Ako prvý sa z dcérky Mie tešil 24. januára Erik Daniel. Ten navyše v Turecku oslávil svoje narodeniny a podobne ako na minulom sústredení Radovi Ciprysovi, aj jemu sa ušla torta do tváre. O štyri dni neskôr, teda 28. januára, sa dcérky Matildy dočkal Tomáš Marček a napokon 2. februára privítal svojho syna Števka myjavsky kanonier Štefan Pekár, ktorý kvôli tejto významnej rodinnej udalosti nastúpil na sústredenie v Turecku o dva dni neskôr. Vyzerá to teda tak, že nedostatkom talizmanov pre šťastie, ktorými sú použité detské plienky, myjavská šatňa trpieť nebude.

Ot.: Erik, ty si bol prvý, ktorému sa skončilo čakanie na otcovské povinnosti. Aké bolo toto obdobie?

E. Daniel: „Nejako som to nevnímal. Vedel som, že to bude ešte pred sústredením, lebo sme mali termín 28. januára. Utieklo to ako voda.“

Ot.: Ako vnímaš tú zmenu v živote, že už si otcom?

E. Daniel: „Ja som bol s rodinou doma iba chvíľu, teraz som v Turecku, takže ešte to tak intenzívne nevnímam. Iba v noci som to pociťoval, že som musel vstávať, keď malinká zaplakala.“

Ot.: Takže už si stihol zistil, že s malým dieťaťom nie je také jednoduché vyspať sa doružova...

E. Daniel: „Určite. S malým dieťaťom sa nevyspím celú noc tak, ako som bol zvyknutý. Teraz mám počas noci prestávky. Ale už sa teším domov.“

Ot.: Je zvykom nosiť plienky do kabíny. Pre šťastie. Takže teraz budeš aj ty zásobovať kabínu?

E. Daniel: „To sa musíme dohodnúť so Soldom. Teraz sme traja, uvidíme, kto bude nosiť plienky. Možno každý zápas niekto iný.“

Ot.: Na izbe si s Radom Ciprysom, ale vraj ani tu to s tým spánkom nemáš jednoduché...

E. Daniel: (smiech) „My sme boli už dávno dohodnutí, že budeme spolu na izbe. Ale vedel som, že keď s ním býval Filip Oršula, tak sa kvôli chrápaniu moc nevyspal. Ja som dúfal, že to bude iba dočasné. Ale prišla prvá noc v Turecku a Rado začal rezať drevo. Asi mal nejakú zákazku v Turecku. Všetky palmy porezal. Išiel som spať okolo pol tretej ráno. Na druhý deň som si hovoril, že to ešte vyskúšam. A bolo to ešte horšie. To mal ešte väčšiu zákazku (smiech). Musel som odísť spať k Ľubovi Horešovi do izby, kde robí masáže. Odvtedy už mám bydlisko tam.“

Ot.: Vráťme sa aj k včerajšiemu zápasu s poľským súperom. Ako by si ho zhodnotil?

E. Daniel: „Náš výkon nebol zlý, ale ani dobrý. Nie sme ešte takí zohratí s tou trávou. Bolo to včera skôr o bojovnosti, než o futbale. Bohužiaľ sme dostali gól, aký sme dostali. Môžeme byť ešte radi, že Solnička chytil penaltu. Zajtra máme ďalší zápas, pokúsime sa hrať lepšie.“

Ot.: Štefan, teraz prezraď ty, ako ste prežívali čakanie na dieťatko a samotný pôrod?

Š. Pekár: „Už sme sa veľmi tešili. Manželka rodila cisárskym rezom. Bolo to presne dané a bolo to možno lepšie. Neboli sme takí nervózni. V deň pôrodu už to išlo rýchlo, ani sme sa nenazdali a syn bol na svete.“

Ot.: Pár dní pred tebou sa stali otcami aj Tomáš Marček a Erik Daniel. Aj ste sa podpichovali medzi sebou na túto tému?

Š. Pekár: „Ja som bol hlavne nedočkavý. Hovorím si – tí už to majú za sebou, všetko im to vyšlo pekne pred sústredením. My sme museli trošku meškať. Maxo (Marček) musel ísť so mnou do Turecka neskôr ako sprievod, aby som nevysadol v New Yorku (smiech). Vravel som, že buď to bude riadny babinec alebo to niekto pretrhne, lebo my sme do poslednej chvíle nevedeli, čo to bude. A je to chlapec, pretrhol som to.“

Ot.: Už ste aj dostali nejaké rady od spoluhráčov, ktorí majú deti?

Š. Pekár: „Ešte to len preberieme. Počas voľnej soboty.“

Ot.: Ako sme spomínali, tradíciou je nosiť naplnené plienky do kabíny, takže prispeješ?

Š. Pekár: „Uvidíme. Ak sa nevydaria nejaké zápasy, tak budeme skúšať všetko. Toto bola jedna z tých metód, ktoré zaberali. Máme nové prírastky, budeme to skúšať. Snáď to bude pomáhať.“

Ot.: Ty si včera odohral takmer celý zápas s Bielsko-Biala. Ako by si ho zhodnotil?

Š. Pekár: „Z mojej strany to nebolo bohviečo. Prakticky štyri dni som nič nerobil. Bolo to cítiť a aj vidieť na ihrisku. Som rád, že som vydržal, aj keď zápas to bol taký všelijaký. Šancí sme si veľa nevytvorili, ale to ani súper. Bol to bojovný zápas. Aj keď prvý polčas bol dosť slabý z našej strany. V druhom polčase sme už viac podržali loptu, boli sme viac v hre. Škoda, že sa nám nepodarilo aspoň vyrovnať, ale ani nebolo nejako z čoho.“

Ot.: Počas cesty autobusom na tréningy tu bolo ticho. Tvojim príchodom sa to zmenilo...

Š. Pekár: „Ja som ako rádio. Mňa zapnú a potom ma musia vypínať, to je o mne známe. Ja som vždy za to, aby sa v autobuse usmievalo, srandovalo, tak to má byť. Sme na sústredení v Turecku, slniečko tu svieti, to ma nabíja. Ja som pozitívny človek a to sa snažím prenášať aj na ostatných.“

Ot.: A do tretice Tomáš. Pochváľ sa aj ty. Ako ti zatiaľ ide rodičovstvo?

T. Marček: „Predstavovali sme si to jednoduchšie. Tie prvé dni sú celkom náročné. Ja som mal možnosť byť prvé dva dni s rodinou doma. Je to zasa iné ako v nemocnici, kde sa sestričky starajú, pomáhajú, vysvetľujú. Jeden deň som bol dokonca aj ja v nemocnici, jednu noc som strávil tam. Potom sme prišli domov a nastali kruté noci (smiech). Asi každý rodič si to zažil. Uvidíme, ako to bude ďalej. Moc sme toho nenaspali. Je to stála starostlivosť, prebaľovanie, kojenie, odgrgávanie a tak dokola.“

Ot.: Ste traja na nosenie plienok do kabíny. Nebude ich odrazu príliš veľa?

T. Marček: „Ja môžem povedať, že my by sme si mali asi založiť továreň na plienky, lebo prebaľujeme extrémne často. Ja sám by som mohol zásobiť viacero tímov v lige (smiech). Takže myslím, že nebude problém s tradíciou nosenia plienok do kabíny. Pomôžeme.“

Ot.: Včera sme hrali jeden zápas, zajtra a pozajtra máme na pláne ďalšie dva. Ako to zatiaľ hodnotíš?

T. Marček: „Je to drina. Je toho dosť. Po včerajšom zápase sa necítim práve optimálne. A to ja som sa pripravoval o to menej, že som bol dva dni doma s rodinou. Teraz som skočil do prípravy rovnými nohami. Myslel som si, že budem viac oddýchnutý, že si futbal budem viac užívať, ale stále je to celkom náročné. Stále sa cítim trochu unavený.“

Ot.: Bolo včera poznať rozdiel, že hráme na prírodnej a nie na umelej tráve, na ktorú sme zvyknutí z Myjavy?

T. Marček: „Čo ja viem. Chalani už tu trénujú tri dni, takže problém by nemal byť. Ja si myslím, že som si na to relatívne zvykol. Nemal som problém s prechodom, necítil som to.“

Ot.: Chalani, váš odkaz na záver?

Daniel, Pekár, Marček: „Nech sa doma držia, nech to vydržia, o chvíľu sa vrátime.“

     A my ešte raz želáme pyšným tatkom veľa šťastia, pevné nervy a nech im spolu s partnerkami a manželkami ich novonarodení potomkovia prinášajú samú radosť! 

 
autor textu: T. Marek, M. Hrin
 
   
 
Muži - IV. liga severozápad
  Doma  CelkomVonku
  VRPB
Boleráz1003
Malženice1003
Šimonovany1003
Hlohovec0000
Partizánske0000
N. Dubnica0000
Vrbové0000
Častkovce0000
Myjava0000
Prečín0000
J. Bohunice0000
12 Tr. Stankovce0010
V. Kostoľany0010
Domaniža0010
15 Tr. Teplice0010
16 Holíč0010
  VRPB
Partizánske1003
Prečín1003
Boleráz1003
Hlohovec1003
N. Dubnica1003
Vrbové1003
Malženice1003
Šimonovany1003
Tr. Stankovce0010
V. Kostoľany0010
Domaniža0010
12 Myjava0010
J. Bohunice0010
14 Tr. Teplice0010
15 Častkovce0010
16 Holíč0010
  VRPB
Partizánske1003
Prečín1003
Hlohovec1003
N. Dubnica1003
Vrbové1003
Tr. Teplice0000
Malženice0000
Tr. Stankovce0000
V. Kostoľany0000
Holíč0000
Domaniža0000
Boleráz0000
Šimonovany0000
14 Myjava0010
J. Bohunice0010
16 Častkovce0010